spotrebitelskepravo

Miro Šatan ukončil reprezentačnú kariéru potichu a skromne, avšak jeho výsledky a jeho podiel na úspechoch slovenskej reprezentácie v novodobej ére skromné neboli. Miro bol strojcom všetkých 4 medailí, ktoré naša malá krajina získala na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji.

Reprezentačný úspech Mira Šatana odštartoval na Zimných olympijských hrách v Lillehammeri v roku 1994. Slovensko sa vtedy muselo prebojovať na olympiádu v predkvalifikačných kolách a pre hokejových gigantov predstavovalo na hlavnom turnaji ľahké sústo, s ktorým si na zápase dobre zastrieľajú. Tím pod vedením kapitána Petra Šťastného však šokoval hokejový svet a vyhral základnú skupinu s počtom strelených gólov 26! Následne Slovensko nešťastne prehralo s Ruskom vo štvrťfinále 2-3 po predĺžení. Miroslav Šatan sa však s 9-timi strelenými gólmi stal najlepším strelcom turnaja aj napriek faktu, že bol našim najmladším hráčom na turnaji. Mal v tej dobe len čerstvých 19 rokov.

Po tomto úspechu si Šatana pozorne všímali aj scouti z NHL. V tej dobe už hrával za farmu Edmontonu, ktorý ho draftoval zo 111.miesta. V NHL začal pravidelne hrávať za Edmontom v sezóne 1995/1996. V roku 1997 bol vymenený do tímu Buffalo Sabres. Krátko po príchode do tímu strelil Šatan svoj prvý hetrik v NHL a ešte v tej istej sezóne sa stal najproduktívnejším hráčom svojho tímu. Situácia sa opakovala aj nasledujúce sezóny a Šatan sa spolu s Dominikom Hašekom stal najvýraznejšou postavou Buffala Sabres, čo platilo až do sezóny 2002/2003, kedy skončilo Buffalo v bankrote aj napriek tomu, že Šatan zaznamenal 75 bodov v sezóne, čo bolo jeho osobným rekordom.

Na reprezentačnej úrovni Miro nikdy neodmietol pozvanie trénerov a nevyhýbal sa účasti často aj napriek malým či väčším zraneniam. Na veľmi dôležité majstrovstvá sveta skupiny B v roku 1995 pricestoval Šatan s otrasom mozgu. Slovensku šlo o všetko, nakoľko sme sa konečne chceli dostať do elitnej skupiny A. Hra Slovenska bola spočiatku rozpačitá, následne si už vtedy legenda slovenského hokeja Peter Šťastný vyžiadal Šatana do prvého útoku. Šatan hoci mal počas turnaja bolesti popri Petrovi Šťastnom a Robovi Petrovickom v útoku zaznamenal v turnaji 13 bodov a Slovensko postúpilo do A-kategórie majstrovstiev sveta.

Nasledovali roky úspechov Šatana v NHL, kedy sa Buffalo 4 krát po sebe prebojovalo do play-off. V roku 2000 bol Šatan strojcom historicky prvého úspechu Slovenska, kedy v Petrohrade získal striebornú medailu. Šatan sa stal s 10 gólmi najlepším strelcom šampionátu.

V roku 2002 vo švédskom Göteborgu sa Slováci po prvýkrát stali majstrami sveta v ľadovom hokeji. Kapitán Šatan sa stal najužitočnejším hráčom celého šampionátu s 13-timi kanadskými bodmi za 5 gólov a 8 asistencií.

V roku 2003 sa pod vedením Miroslava Šatana predstavilo Slovensko v Helsinkách. Tu Slováci získali bronzovú medailu, keď historicky porazili Čechov na vrcholnom fóre v boji o medaily. Šatan bol najlepším hráčom Slovenska s 10 kanadskými bodmi.

Po ére úspechov nasledovali roky striedmosti a roky problémov nielen slovenského ale aj svetového hokeja. Lockout v NHL poznamenal množstvo hráčov, rovnako aj Šatana. Po problémoch Buffala sa stal Šatan hráčom New Yorku Islanders, kde sa mu herne nedarilo a v roku 2008 sa stal hráčom Pittsburghu. S týmto tímom získal v roku 2009 Stanleyho pohár a stal sa prvým hráčom histórie, ktorý vyhral majstrovstvá sveta v skupinách A, B, C a získal zároveň Stanley Cup. Na klubovej úrovni po tomto úspechu odohral ešte sezónu 2010 v Bostone Bruins, následne si vyskúšal KHL v drese Dinama Moskva aby zakotvil v Slovane Bratislava.

V roku 2012 sa aj napriek zdravotným probémom Šatan zúčastnil majstrovstiev sveta vo Fínsku a Švédsku, kde Slovensko prekvapivo napriek neúčasti špičkových hráčov získalo strieborné medaily. Šatan aj napriek komplikáciam zaznamenal znova dôležité góly v slovenskom drese.

Šatan sa s reprezentačnou kariérou rozlúčil na majstrovstvách sveta v bieloruskom Minsku v roku 2014, kde Slovensko predviedlo chabý výkon a 39-ročný Šatan spolu s Ladislavom Nagyom boli najstaršími aj najlepšími hráčmi mužstva.

Skončila sa tak éra nielen jedného výnimočného hokejistu, ale aj éra úspechov slovenského hokeja a to na dlhú dobu. Žiadny iný hokejista v ére samostatného Slovenska od roku 1993 nepredviedol tak príkladný vzťah k reprezentácii. Šatan neodmietol reprezentovať či bol zranený alebo nie, či malo Slovensko šancu na úspech alebo nemalo. Už len samotný pohľad na štatistiky strelených dôležitých gólov naznačuje, že on bol hlavným strojcom našich medailí. Hrával nielen na hlavných turnajoch, ale aj v prípravných zápasoch a bol ozajstným lídrom. Hráči, ktorí dopomohli Slovensku k týmto úspechom ako Peťo Bondra, Žigo Pálfy, Marián Hossa a podobne sú páni hráči. Ale jedine Šatana netrebalo nikdy na turnaje špeciálne pozývať a presviedčať, povinnosť reprezentovať dôstojne slovenskú vlajku mal vždy hlboko v sebe.

A či nám bude Šatan v reprezentácii chýbať? Šatan odohral v reprezentácii rekordných 183 zápasov a dal v nich rekordných 86 gólov. Je držiteľom všetkých 4 slovenských medailí, jedna zlatá, dve strieborné a jedna bronzová, získal Stanley Cup. Nikdy nebol ani najrýchlejší korčuliar ani silový hokejista. Dával inteligentné góly na ktoré sa bola radosť pozerať. Na čo sa budeme pozerať teraz? Na nejaký iný šport…

Ďakujeme Miro!

video a celý článok nájdete na zabava.us