spotrebitelskepravo

V piatok 14.2.2014 som ako každý deň šiel do práce. Prišiel som do kancelárie na Popradskej ulici v Košiciach asi o 8 30 hod.,  môj šéf ešte nebol v práci, tak som sa rozhodol, že si pôjdem kúpiť niečo na jedenie do 200 metrov vzdialenej predajne LIDL. Prišiel som do LIDLu, našiel som medzi banánmi dva oddelené pekné banány, vzal som po ceste jeden ananásový džús Vitafit a šiel som to zaplatiť. Pri pokladniach bolo veľa ľudí, pokladníčka však skenovala tovary vcelku rýchlo, takže som po chvíli prišiel na rad. Pokladníčka sa slušne pozdravila, vzala jeden banán, hodila na váhu, vzala džús, oskenovala ho, vzala druhý banán, odvážila ho a povedala mi sumu 2.55 eur k úhrade.

V podstate sa málokedy zamýšľam nad cenami tovarov, ale v tom momente ma napadlo, že 2.55 eur za 2 banány a jeden džús pri ktorom som si náhodou všimol cenovku 0.99 eur je nejak veľa. Opýtal som sa teda slušne a mierne predavačky, čo na tom nákupe stojí 2.55 eur? Predavačka zjavne znechutená mi strčila do ruky bloček, že veď tu to máte na bločku. Pozrel som sa na bloček, cena džúsu bola OK, jeden banán stál cca. 0.72 eur a druhý cca. 0.84 eur s tým že oba vážili podľa bločka viac ako pol kila každý. Pozrel som na predavačku a spýtal som sa, ako môže jeden banán vážiť pol kila? Predavačka sa na mňa pozrela ako na mierne retardovaného a spýtala sa ma, čo tým myslím? Ukázal som jej bloček, že oba banány sú zaúčtované s váhou nad pol kila. Predavačka zakričala na kolegyňu v inej pokladni, nech pošle „Maťa“.

Prišiel mladý muž, Maťo. Predavačka mu, stále ako keby že je tu zákazník z kategórie „blázon“ vysvetlila, že sa pýtam ako môže mať banán pol kila. Maťo zjavne realistickejšie uvažujúci sa jej po pár sekundách opýtal či má vynulovanú váhu. Predavačka na neho len bez slova pozrela. Maťo jej povedal: „Zavri pokladňu!“ Predavačka vzala ceduľu, položila ju na pás a zákazníkov v rade poslala k inej pokladni. Zároveň zobrala banány, šmarila ich pod pult, vystornovala bloček a dala mi podpísať storno bločka. Keď som už mierne podráždený povedal, že ja tie banány chcem, tak povedala, že žiaľ. Na to jej predavačka odvedľa povedala, nech ich dá k nej, že mi ich nablokuje. Tak sa aj stalo a platil som za oba banány 49 centov. Namiesto 1.56 eura. Samozrejme ospravedlnenie som ani nečakal, ale trošku previnilejší prístup určite. Nakoniec som však mal pocit, že som ich ešte ja týmto nákupom otravoval.

Len tak na okraj, príbeh som povedal ešte v ten deň aj kolegom a šéfovi a podľa ich vyjadrenia bola táto pokladňa číslo 6 zavretá ešte aj na ďalší deň v sobotu, keď tam nakupovali a bola prelepená páskou, že z technických príčin zatvorená. Je teda namieste otázka, ako dlho trval tento problém na tejto pokladni? Je možné, že váha nebola vynulovaná dlhšiu dobu? Napríklad od skorého rána v ten deň, alebo celý týždeň? Všimne si zákazník, keď si kupuje napríklad 1 kilo jabĺk, že mu váha pri pokladni naváži 1.3 kg?

Ja sám musím úprimne napísať, že ak by pokladníčka vážila oba banány spolu, tak by váha bola ukázala za oba o tých 300 gramov viac teda cena by bola za oba 75 centov, čo by som si proste nevšimol ako problém.

Iste jedno euro hore dole, taká chyba sa dá prepáčiť. Ale pri tej frekvencii zákazníkov sa pri pokladni mohlo vystriedať za tú dobu stovky zákazníkov, a suma o ktorú sa reťazec obohatil bezpracne mohla byť vyššia. A to už by sa možno dalo nazvať krádež, podvod. A podnikateľ je zodpovedný za takéto prešľapy objektívne, teda bez ohľadu na to, či sa jednalo o úmysel alebo len nedbanlivosť.